Začínal s recitáciou na podnet jeho pani učiteľky, a už na základnej škole exceloval so svojím umeleckým prednesom prózy, zúčastnil sa viacerých okresných, krajských i celoslovenských kôl recitačných súťaži. K činohre ho priviedla len nesmelá ponuka o účinkovanie v divadle, ale tento nápad sa mu natoľko zapáčil, že sa stal jedným zo skalných členov Divadla z Dvora. Jeho prenikavý hlas je jeho dominantou, a tak aj menším postavám ako Adamko z Jožka Púčika prepožičal vážnosť a gráciu.

„Naše divadlo pre mňa  predstavuje predovšetkým úžasný kolektív ľudí, a napriek značným vekovým rozdielom si všetci skvele rozumieme, nesmierne radi sa stretávame a trávime spolu čas. A to nielen na skúškach plných smiechu a dobrej nálady, ale aj mimo nich. Našiel som tu mnoho priateľov, ktorým som dnes srdečne vďačný, že ma prijali medzi seba, a mohli sme spoločne herecky rásť.„